Benjamin zomrel 28.7.2010 na vrodenu degeneráciu srdca.Ďakujem mu za tých 6 krátkych,ale nádherných rokov,ktoré mi dal, nikdy na ne nezabudnem.Dúfam,že mu je teraz, za dúhovým mostom lepšie a že sa raz znova stretneme..

Chýbaš mi, zbohom ..  

 

Takže, ako už asi všetci viete, volám sa Beny(Benjamín v plnom znení:).Tí pozornejší z vás postrehli aj to,že som štandardný jazvečík.Bývam v Bratislave, vo velkom dome s  priestrannou záhradkou, kde som naozaj šťastný.Keď ma na tú záhradku pustia, vyštekám celé okolie.Je to zábava sledovať ľudí a ich štvornohých priateľov.Väčšinu tých štvornohých priateľov, ako som ich nazval nemám v láske.Ale inak si žijem ako v rozprávke.Samozrejme spím s našimi v postieľke,veď ako inak.Väčšinou spím do desiatej.Ale keď ide moja panička do školy musím sa presťahovať na gauč a to je otrava.Na papkanie dostávam granulky,ktoré mi veľmi nechutia, ale na šťastie mi dávajú aj mäsko.To je v skratke asi všetko.A teraz niečo troska bližšie k môjmu životu:

 

 Keď som bol malý mal som rôzne hračky.Aj pískacie.Ale teraz mám už silnejšie zúbky a tak mám iba tenisové loptičky.Tie nerozžujem za 5 sekúnd.Jedna mi vydrží asi 14 dní.Taktiež mám rád PET-fľaše.Mojou špecialitou je otváranie vrchnákov.Loptičku môžem hryzkať,nadhadzovať si.Ale najradšej ju zakotúlam kade-tade a potom kňučím, aby mi ju odtial vybrali.

 

 

 

Na chatu zväčša vyrážame ráno, keď je pekne a máme všetci čas.Veľmi rád som keď si spievame pri ohníku a opekáme.V tedy sa aj mne dačo ujde.

 

 

 Operácia 

 

 

 

 

 

...Bol jeden deň pred mojim  odchodom tábora.  Veľmi som sa tešila.Veď prečo nie,keď je to podľa mňa najlepší tábor na svete.Môj psíček Benjamín  bol v tedy ešte v poriadku.....Problém nastal až v 3.deň(zhruba) čo som bola v tábore........  

26.7.2007 piatok.......

Bol to deň,kedy sme mali ísť domov .Ťažko sa mi odchádzalo.V tábore bolo predsa super.Rozlúčila som sa so svojimi kamoškami a trénerkami a odišla som domov....Keď sme nakladali batožinu do auta,oznámili mi,že Beninko vôbec nič nežerie a že je samá kosť a koža.Že vraj bol aj na infúzii,aby vôbec prežil.Mala som pocit,že sa mi rozpadlo srdce...   okamžite som nasadla do auta.Bola to ťažká cesta.Celý čas čo som musela stráviť v aute. Nik nenarušil hrobové ticho.Vo vzduchu viselo napätie.Keď som prišla domov,uvidela som ako vysilený leži na gauči a máva chvostom.Nemal ani silu prísť a "lambádovať" riťuškou okolo mňa.Bol to hrozný pohľad... Zvieralo mi pľúca až tak,že som mala pocit že sa nebudem vedieť nadýchnuť a že na mieste omdliem.Kiežby som potom otvorila oči a vedela že všetko bol iba zlý sen...Ale realita bola tvrdá

27.7.2007 sobota...

Sme išli znova k veterinárovi......Benka dali na röngen.Ja som musela ísť von.Sedela som v čakárni.A môj pohľad sa sústredil iba na dvere v rohu.Bolo to miesto kde sa práve nachádzal Binki.Zrazu tam vošiel zverolekár.Iba na chvíľu,kým nezabuchol dvere som uvidela ako jedna pani dáva Benka do klietky.Nechápala som, čo sa deje.S búšiacim srdcom som čakala kým otec aj Binki prídu von.Nič sa nedialo. O chvíľu prišiel iba otec.Priamo som sa spýtala kde je Beny.Povedal, že to už nebolo normálne a že si ho tu nechajú,aby ho mohli otvoriť a pozrieť sa,čo mu ťaží žalúdok,lebo na röngene nevideli nič.

30.7.2007 pondelok

Dnes ho tak ako aj včera ideme pozrieť.Zistilo sa,že má črevo plné plynou a že má taký silný zápal,až má cřevo na jednom mieste fialové. Vybrali mu odtiaľ kôštku(asi zo slivky).Teraz je stále v nemocnici,ale už v stredu asi príde domov.....Už sa teším.Tá pani,ktorá sa o neho stará, vraví,že je to slniečko a keby to bolo možné,nechala by si ho.

 

Ale ja by som ho nikdy nedala lebo ho veľmi,veľmi milujem....

 

 

 

          

Tak a tu je tá zradná kôstka,ktorá upchala môjmu Bobákovy črevá:)